11.9.2018 – Mýtus o tom ako sa ničí život v riekach
Toto je veľmi zaujímavý mýtus, nakoľko kdekoľvek sa pozrieme na vodné diela, nikde nie badateľná mesačná púšť a mŕtve rieky bez života. Je potrebné si uvedomiť, že žijeme v Európe – najviac urbanizovanej časti sveta, kde je prírodne pôvodných a nedotknutých území len veľmi málo.
Najrozsiahlejšie zmeny v krajine prebehli v druhej polovici minulého storočia, kedy sa v rámci melioračných zásahov a protipovodňových opatrení napriamovali toky, odvodňovali sa polia a zasypávali sa mŕtve ramená aby sa zvýšila plocha a výnosnosť polí.
Vyrovnaním meandrov a napriamením koryta sa zrýchlilo prúdenie vody v riekach a zanikli pôvodné spoločenstvá chránených druhov rastlín a živočíchov. Pôvodné rybie spoločenstvá zanikli a nahradili ich tie, ktorým nové podmienky viac vyhovovali. Zmizol bobor a vydra, ktorí v prúdiacej vode nenašli vhodné podmienky. Korytá tokov sa vplyvom rýchlo prúdiacej vody zarezávali viac do podložia, čo negatívne ovplyvňovalo okolité brehové porasty.
Vzhľadom na náklady a na rozrastanie sídel a využívanie územia, obnova meandrov do pôvodného stavu prichádza do úvahy len v obmedzenej forme (napríklad obnovenie časti meandrov Moravy). V iných prípadoch je výstavba MVE ideálnym riešením ako vzdutím revitalizovať vysychajúce mŕtve ramená, zadržiavať vodu v krajine a zlepšiť stav biodiverzity v dotknutej oblasti. V posledných ôsmich rokoch po výstavbe MVE na dolnom toku Hrona pozorujeme návrat chránených druhov živočíchov ako bobor európsky a vydra riečna. Spomalená voda vo vzdutí, dostatok potravy a zavodnené mŕtve ramená rieky sú biotopy, ktoré týmto druhom vyhovujú. Nanešťastie sa dostávajú do kolízie s početnou komunitou rybárov, ktorí si budujú svoje posedy v lokalitách, ktoré vyhovujú týmto druhom. Samotná prítomnosť ľudí pozdĺž celej dĺžky toku rieky, pachy, oheň, zvyšky jedla, ale aj domáce zvieratá ako psy, alebo túlavé mačky nepretržite vyrušujú a znemožňujú týmto európsky chráneným živočíchom trvalo sa usadiť. Do bobrami spílených stromov sa rybárom zachytávajú vlasce a sťažuje sa výlov rýb. Okrem toho vydra spôsobuje značné škody na rybách, preto sme sa stretli aj s veľmi negatívnymi poznámkami rybárov na ich adresu a evidentne dochádza aj k ich úmyselnému plašeniu.
Rybovody
Jediný výraznejší problém, ktorý spôsobujú hate na riekach je obmedzenie migračného ťahu rýb. To sa dá docieliť výstavbou a výberom vhodného typu rybovodu.
V roku 2015 bola vydaná štúdia MŽP SR – Určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov. Vznikla pod gesciou výskumného ústavu vodného hospodárstva, na ktorej sa podieľali odborníci z radov ichytológov. Vybudovaniu rybovodu musí pred výstavbou vodného diela predchádzať čo najpodrobnejšia analýza stavu ichtyofauny. Na základe toho a tiež charakteru rieky, výšky spádu a druhového zloženia v rieke sa navrhne vhodný rybovod. To či funguje je potrebné preukázať monitoringom funkčnosti a prípadné nedostatky odstrániť.
V každom prípade musíme vziať do úvahy, že akéhokoľvek vodné dielo zmení samotný charakter toku, čo sa prejaví aj na zmenách v druhovom zložení ichtyofauny. Je možné, že napriek rybovodu, ryby, ktoré pred výstavbou diela migrovali z dôvodu rýchlo prúdiacej vody a nedostatku potravy, či lokalít na neresnie, nájdu v okolí vodného diela vhodné podmienky a nebudú migrovať ďalej.
Rybovod – malá vodná elektráreň na Váhu
Rybovod – MVE na Hrone
Napríklad ak sa pod MVE vytvorí štrková lavica z naplavenín kvôli zmenám v rýchlosti prúdenia, ktorá tam pred výstavbou nebola, ryby ju využijú na to aby sa na nej vytreli (napríklad mrena). Nemigrujúce ryby si kvôli dostatku potravy a útočísk vytvorili pod haťou, alebo nad ňou trvalé stanovištia (napríklad sumec, alebo šťuka). Samotný biokoridor je vhodný biotop, v ktorom celoročne žijú niektoré druhy rýb a plôdiku.
Každá vodná stavba spôsobuje zmeny v dotknutej lokalite. Nie je však možné vodné stavby generalizovať. Používanie populistickej rétoriky v štýle: “Malé vodné elektrárne sú zlé, ktoré ničia rieky a je to len biznis vybraných oligarchov“ je úplne nesprávne a neprofesionálne. V prípade vodných diel je potrebné posudzovať vplyvy individuálne pre každú stavbu, pretože posudzovaných vstupov a výstupov je veľmi veľké množstvo, a aj tie sa radikálne líšia v závislosti na danej lokalite, kde sa má dielo budovať. V prípade reálne funkčného rybovodu nemusí byť tá zmena jednoznačne negatívna.
Musíme tiež pripomenúť, že stovky hatí bez akýchkoľvek rybovodov fungujú na mnohých európskych riekach už desiatky rokov, kedže v minulosti sa rybovody nestavali. Pre zlepšenie pozdĺžnej kontinuity vodných tokov pre migráciu rýb a opodstatnenie výstavby rybovodov na nových stavbách je preto nutné dodatočne vybudovať rybovody aj na tých pôvodných, čo často nie je veľmi jednoduché. Ak nad starou haťou bez rybovodu, alebo s nefunkčným rybovodom, vybudujeme novú hať s najmodernejším rybovodom, cez ten rybovod nebude mať čo migrovať napriek vynaloženým nákladom na jeho vybudovanie. V prípade jednej vodnej elektrárne na Hrone došlo k výraznému zlepšeniu pozdĺžnej kontinuity toku z pohľadu migrácie rýb. Dôvodom bolo odstránenie jedného a zaplavenie druhého balvanovitého sklzu pri zavlažovacích staniciach, ktoré bránili migrácii podustiev, mrien a nosáľov v Hrone a vybudovaním moderného rybovodu, ktorého funkčnosť bola preukázaná monitoringom, ktorý vykonávali miestni rybári odlovnou vršou priamo na vyústení rybovodu nad haťou.
Čo sa týka vplyvu MVE na rybie spoločenstvá, treba povedať, že MVE ako stavba vstupuje do komplexu vplyvov, ktoré na rieku vplývajú oveľa výraznejšie. Najvýznamnejší vplyv je vypúšťanie odpadových vôd, nitrifikácia vody splachovaním hnojív z poľnohospodárskej pôdy, odlesňovanie územia a s tým spojené splachovanie pôdy do toku, vodné vtáctvo, ktoré sa živí rybami. Vplyv má aj zarybňovanie a forma zarybňovania – počet, druhové zloženie a zdravotný stav nasadzovaných jedincov. Klimatická zmena a globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje nárast teploty vody a tým priamo ovplyvňuje správanie rýb a ich migráciu. Zrážková činnosť (predovšetkým nedostatok zrážok, alebo lokálne intenzívne zrážky, ktorá spôsobia eróziu okolitého územia). Zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Ekologické havárie a únik ropných látok do riek.
Autor: Slavomír Vojtilla
Pridať komentár