BLOG: Mýtus – stačí derivačný kanál, netreba prehradzovať celý tok rieky

Developer prehradzuje celú rieku kvôli tomu že chce zarobiť čo najviac, pričom by bolo efektívnejšie stavať derivačné elektrárne – tok neprehradzovať, využiť len malú časť vody a väčšinu ponechať v pôvodnom koryte, dobrým príkladom je MVE Lopej na Hrone. V nasledujúcom blogu sa pozrieme na tento mýtus.

Tento názor je veľký omyl. Derivačná elektráreň je väčšia, nákladnejšia ako MVE priamo na toku a má viac negatívnych následkov na dotknuté územie. Zároveň vyrába menej elektrickej energie.

Zdroj: www.zilina-gallery.sk

Každá vodná elektráreň (okrem vodného mlynu na rieke) potrebuje k výrobe elektriny spád medzi hornou a dolnou hladinou. Dôvodom je, že výroba elektriny je závislá na prietoku vody cez turbíny a spádu. Vodná elektráreň, aj derivačná preto musí prehradiť tok. Bez toho by sme nezískali spád a nevedeli regulovať hornú hladinu a nastavovať parametre turbín. Zároveň je potrebné vybudovať derivačný kanál. Týmto sa odoberie voda  na časti pôvodného koryta deriváciou.

Naproti tomu prietočná elektráreň na toku neodoberá žiadnu vodu z toku, všetka voda priamo preteká cez turbíny a pokračuje v pôvodnom koryte. Aj v prípade MVE Lopej je tok prehradený, len to nie je vykonané haťou s klapkami a segmentami, ale násypom balvanov a štrku na dne. Keďže sa jedná o starý mlynský náhon a neskôr náhon k starému Hámru, je koryto časom zanesené, ale prehradenie toku tam je.

Toto nie je možné vykonať na veľkých tokoch z dôvodu zachovania prietočnosti koryta rieky. Malé vodné elektrárne musia deklarovať správcovi toku výpočtom, že prietočný profil cez hať a hrádze bezpečne prevedie viac ako storočnú vodu.

Preto sa inštalujú oceľové segmenty s klapkami, alebo gumené vaky, ktoré sa v prípade povodne zdvihnú nad hladinu, (v prípade vakov sa z nich vypustí voda a vaky klesnú na dno) a voda môže bezpečne pretekať profilom a nezaplaví okolie. Ak by sme na dno nasypali tisícky kubíkov balvanov a skál a spevnili to oceľovými štetovnicami, trvalo a neregulovateľne by sme znížili prietočný profil v danom mieste a ohrozili okolie v prípade povodní.

Navyše v prípade derivačnej elektrárne je väčší záber pozemkov a zničenie brehových porastov kvôli vybudovaniu derivačného kanála. Výroba elektriny je rádovo nižšia, kedže sa využíva len malý objem vody v rieke. Výsledkom je, že derivačná elektráreň má väčší negatívny vplyv na rieku a jej okolie a vyrába rádovo menej elektrickej energie.

Aj pri derivačnej MVE je potrebné prehradiť tok a tak vznikne prekážka pre migrujúce ryby. Rovnako ako pri prietočných MVE sa musí vybudovať rybovod. V prípade derivačnej MVE je ale funkčnosť rybovodu veľmi otázna a je možné, že derivačná MVE bude pre migrujúce ryby neprekonateľnou prekážkou. Dôvod je jednoduchý: Zatiaľ čo pri prietočných MVE , kde najväčší objem vody prúdi cez turbíny, ryby sú lákané prúdom vody do zúženého priestoru pod turbínami, kde sa zhromažďujú. Do toho priestoru sa umiestňuje aj výtok z rybovodu. Pre migrujúce ryby je budova MVE neprekonateľnou prekážkou a preto hľadajú v zúženom priestore najbližšiu možnú cestu ako ju prekonať a natiahnu do rybovodu. Tieto poznatky boli overené praxou a monitoringom rybovodov na existujúcich MVE.  V prípade hate na derivačnej elektrárni, kedy väčšina prietoku prepadá cez hať a z turbín MVE vyteká len malé množstvo je potrebné rybovod umiestniť do telesa hate. Prípadne vybudovať bočný obchvat hate v podobe malého potoka. Problém je, že v prípade derivačnej MVE sa nevytvára zúžený priestor, kde sa migrujúce ryby koncentrujú. Voda prepadá cez hať v celej šírke koryta a je vysoko pravdepodobné, že v tom priestore veľká časť rýb jednoducho rybovod nenájde, alebo bude pre ne neatraktívny a budú sa zhromažďovať vo vývarisku pod haťou, alebo v priestore výtoku z turbín, kde budú lákané prúdnicou vody na dne. Tiež je potrebné vziať do úvahy aj druhové zloženie rýb. Vo veľkých riekach na Slovensku prevládajú migrujúce druhy ako mrena, nosáľ a podustva. Tie vyhľadávajú predovšetkým prúd vody na dne. Pre ne je aj 0,5m vysoký prah často neprekonateľná prekážka. Zatiaľ čo pstruh žijúci v bystrinách je lákaný prekysličenou vodou v prekážkach, ktoré je schopný prekonať skokom.

Autor: Slavomír Vojtilla

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné položky sú označené *