Budúci rok odstráni Francúzsko dve veľké priehrady na rieke Sélune. Vezins a La Roche Qui Boit. Aký má význam ničiť unikátne technické diela ešte z čias prvej svetovej vojny, ktoré skrotili vodný živel?
Ostrov Le Mont-Saint-Michel je ikonou Normandie, ponad šíre more sa vypínajú gotické veže. Bohatstvo však treba hľadať aj pod hladinou rovnomenného zálivu, do ktorého pritekajú štyri rieky a žije v ňom šesť významných druhov rýb, ktoré počas života migrujú medzi slanou a sladkou vodou. Losos atlantický, pstruh morský, úhor európsky, mihuľa riečna i morská a alóza obyčajná. Tisícročia trvajúcu migráciu života z mora do riek prerušili ľudia, keď postavili obe spomínané priehrady. Vezins a La Roche Qui Boit. Z ich zrušenia však nebudú mať výhody len ryby.
Vodné diela dožívajú
Odstránenie oboch francúzskych priehrad predstavuje najväčší projekt svojho druhu v Európe. Nie je to však nový fenomén. Ale trend, ktorý posledných 20 rokov naberá na sile. Prvé priehrady zbúrali Francúzi už v 90. rokoch 20. storočia na rieke Loire. Odvtedy zbavili rieky už vyše 2 300 prekážok. Vo Švédsku demontovali len za posledných šesť rokov viac ako 300 bariér. V celej Európe patrí do minulosti už približne 4 500 rôznych riečnych prehradení. V USA ich zbúrali 1 300. Čo ich motivovalo? Zo začiatku peniaze a vysoký vek.
„Priemerná životnosť bariér je 50 rokov. Napríklad v USA bude mať do roku 2020 až 70 percent priehrad viac ako 50 rokov,“ prezrádza ekologička Andrea Rúfusová z WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody). Mnohé by sa dali opraviť, no často by to bolo oveľa drahšie ako zbúranie. Údržba čoraz starších priehrad je nákladná a ich ďalšia efektívnosť a užitočnosť je niekedy sporná. Francúzska vláda sa rozhodla odstrániť dve priehrady na rieke Sélune aj preto, lebo výroba elektrickej energie by ani po drahých opravách nebola dostatočná.
Pridať komentár