Prečo svet búra priehrady?

Budúci rok odstráni Francúzsko dve veľké priehrady na rieke Sélune. Vezins a La Roche Qui Boit. Aký má význam ničiť unikátne technické diela ešte z čias prvej svetovej vojny, ktoré skrotili vodný živel?

Ostrov Le Mont-Saint-Michel je ikonou Normandie, ponad šíre more sa vypínajú gotické veže. Bohatstvo však treba hľadať aj pod hladinou rovnomenného zálivu, do ktorého pritekajú štyri rieky a žije v ňom šesť významných druhov rýb, ktoré počas života migrujú medzi slanou a sladkou vodou. Losos atlantický, pstruh morský, úhor európsky, mihuľa riečna i morská a alóza obyčajná. Tisícročia trvajúcu migráciu života z mora do riek prerušili ľudia, keď postavili obe spomínané priehrady. Vezins a La Roche Qui Boit. Z ich zrušenia však nebudú mať výhody len ryby.

Vodné diela dožívajú

Odstránenie oboch francúzskych priehrad predstavuje najväčší projekt svojho druhu v Európe. Nie je to však nový fenomén. Ale trend, ktorý posledných 20 rokov naberá na sile. Prvé priehrady zbúrali Francúzi už v 90. rokoch 20. storočia na rieke Loire. Odvtedy zbavili rieky už vyše 2 300 prekážok. Vo Švédsku demontovali len za posledných šesť rokov viac ako 300 bariér. V celej Európe patrí do minulosti už približne 4 500 rôznych riečnych prehradení. V USA ich zbúrali 1 300. Čo ich motivovalo? Zo začiatku peniaze a vysoký vek.

„Priemerná životnosť bariér je 50 rokov. Napríklad v USA bude mať do roku 2020 až 70 percent priehrad viac ako 50 rokov,“ prezrádza ekologička Andrea Rúfusová z WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody). Mnohé by sa dali opraviť, no často by to bolo oveľa drahšie ako zbúranie. Údržba čoraz starších priehrad je nákladná a ich ďalšia efektívnosť a užitočnosť je niekedy sporná. Francúzska vláda sa rozhodla odstrániť dve priehrady na rieke Sélune aj preto, lebo výroba elektrickej energie by ani po drahých opravách nebola dostatočná.

Celý článok si prečítajte v denníku Pravda.

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné položky sú označené *