Máme odpovede!

Výstavba a prevádzka vodných elektrární vplýva na životné prostredie, pričom dopady sa snažíme minimalizovať. Pozitívne vplyvy prevažujú nad tými negatívnymi. Malé vodné elektrárne budujeme na regulovaných tokoch a nezasahujeme do divokej prírody.  Ponúkame Vám odpovede na najčastejšie otázky.

Najčastejšie otázky

Škodia malé vodné elektrárne rybám?

Jediný výraznejší problém, ktorý spôsobujú hate na riekach je obmedzenie migračného ťahu rýb. To sa dá zmeniť výstavbou a výberom vhodného typu rybovodu. Akékoľvek vodné dielo zmení samotný charakter toku, čo sa prejaví aj na zmenách v druhovom zložení ichtyofauny. Je možné, že napriek rybovodu, ryby, ktoré pred výstavbou diela migrovali z dôvodu rýchlo prúdiacej vody a nedostatku potravy, či lokalít na neresnie, nájdu v okolí vodného diela vhodné podmienky a nebudú migrovať ďalej.

Rybovod – malá vodná elektráreň na Váhu

Napríklad ak sa pod MVE vytvorí štrková lavica z naplavenín kvôli zmenám v rýchlosti prúdenia, ktorá tam pred výstavbou nebola, ryby ju využijú na to aby sa na nej vytreli (napríklad mrena). Nemigrujúce ryby si kvôli dostatku potravy a útočísk vytvorili pod haťou, alebo nad ňou trvalé stanovištia (napríklad sumec, alebo šťuka). Samotný biokoridor je vhodný biotop, v ktorom celoročne žijú niektoré druhy rýb a plôdiku.

Každá vodná stavba spôsobuje zmeny v dotknutej lokalite. Nie je však možné vodné stavby generalizovať.  V prípade reálne funkčného rybovodu nemusí byť zmena jednoznačne negatívna.

Rybovod – MVE na Hrone

V prípade jednej vodnej elektrárne na Hrone došlo k výraznému zlepšeniu pozdĺžnej kontinuity toku z pohľadu migrácie rýb. Dôvodom bolo odstránenie jedného a zaplavenie druhého balvanovitého sklzu pri zavlažovacích staniciach, ktoré bránili migrácii podustiev, mrien a nosáľov v Hrone a vybudovaním moderného rybovodu, ktorého funkčnosť bola preukázaná monitoringom, ktorý vykonávali miestni rybári odlovnou vršou priamo na vyústení rybovodu nad haťou.

Existujú faktory, ktoré na rieku vplývajú oveľa výraznejšie ako MVE. Najvýznamnejší vplyv je vypúšťanie odpadových vôd, nitrifikácia vody splachovaním hnojív z poľnohospodárskej pôdy, odlesňovanie územia a s tým spojené splachovanie pôdy do toku, vodné vtáctvo, ktoré sa živí rybami. Vplyv má aj zarybňovanie a forma zarybňovania – počet, druhové zloženie a zdravotný stav nasadzovaných jedincov. Klimatická zmena a globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje nárast teploty vody a tým priamo ovplyvňuje správanie rýb a ich migráciu. Zrážková činnosť (predovšetkým nedostatok zrážok, alebo lokálne intenzívne zrážky, ktorá spôsobia eróziu okolitého územia). Zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Ekologické havárie a únik ropných látok do riek.

Obmedzujú MVE vodákov?

Odpoveď sa dozviete čoskoro.

Nie sú MVE postavené príliš blízko seba?

Odpoveď sa dozviete čoskoro.

Aký je hydroenergetický potenciál Slovenska?

Odpoveď sa dozviete čoskoro.