Zopár vodných elektrární ešte na Slovensku môže pribudnúť, tvrdí prevádzkovateľ jednej z nich

 ODOBERAŤ

Šéfredaktor Denníka N vám pred víkendom pošle päť najlepších textov týždňa.

Malé vodné elektrárne vodu spomalia, a tým vytvárajú novú možnosť rozvíjania sa biotopov nad hydrouzlom. Môžu sa tam vytvoriť mokrade a oživujú sa mŕtve ramená, tvrdí Peter Hegeduš, ktorý zodpovedá za elektráreň v Želiezovciach. Zástancovia týchto diel tvrdia, že sú „zelené“ a väčšina z nich bezproblémová pre riečne ekosystémy. Odporcovia tvrdia opak a upozorňujú, že zastavujú prirodzený život v rieke. Problém je, že pri malých vodných elektrárňach nevieme s istotou povedať, či energia z nich je zelená, alebo nie je. Ekosystémové služby nevieme totiž vyčísliť a nikto to ani neurobil.

Koľko je na Slovensku malých vodných elektrární (MVE)?

Približne dvesto prevádzkovaných.

Koľko ich pribudlo za ostatných dvadsaťpäť rokov?

Relatívne málo. Možno desatina z celkového počtu. Najväčší nárast bol v 80. rokoch. Za posledných päť rokov ich vzniklo možno päť-šesť. Najstaršia je v Poprade, ešte z čias Márie Terézie.

Prečo sa ich stavia teraz menej?

Má to dva dôvody. Prvý – potenciál, kde umiestniť elektráreň, aby spĺňala environmentálne kritériá, je už takmer naplnený, ale ešte stále je. Druhý dôvod je, že od roku 2009 je nová legislatíva obnoviteľných zdrojov energie.

Sú nejako definované, napríklad čo je a čo už nie je malá vodná elektráreň?

My považujeme za malú vodnú elektráreň s inštalovaným výkonom od nula až po desať megawattov, ale akékoľvek prehradenie toku vzbudzuje v ľuďoch asociáciu, že je to elektráreň. Nemusí to tak byť. Prehradenia môžu slúžiť na vodohospodárske účely, protipovodňovú ochranu, zavlažovanie a na rôzne priemyselné účely.

Ako sa nejaký investor dostane k výstavbe malej vodnej elektrárne?

Proces je z roka na rok ťažší. Na Slovensku existuje strategický dokument Hydroenergetický potenciál Slovenska. Urobil ho Výskumný ústav vodného hospodárstva v 70. rokoch. Identifikoval na všetkých tokoch na Slovensku, kde by bolo technicky možné postaviť malú vodnú elektráreň. V dokumente bolo ďalších asi dvesto lokalít (okrem tých, kde už elektrárne stoja).

Predpokladám, že dokument aktualizovali.

Posledná aktualizácia bola pred dvomi-tromi rokmi. Ministerstvo životného prostredia z toho veľkého množstva vybralo len 48 technicky vhodných lokalít. Keď zoberieme do úvahy aj environmentálne kritériá, odhadujem, že reálne ich môže byť desať, najviac pätnásť.

A tí, ktorí mali záujem stavať malú vodnú elektráreň, sa hlásili?

Všetky vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Keď chcete postaviť akúkoľvek vodnú stavbu, musíte požiadať o povolenie. Napísali sme jednoduchý projekt, že v tejto lokalite by sme chceli postaviť malú vodnú elektráreň. Štát si vyžiadal environmentálnu štúdiu (EIA). Ak vydá odporúčacie stanovisko, až vtedy môžete začať s klasickým stavebným konaním.

Viem si predstaviť, že o nejaké miesto by mohli mať záujem viacerí. Robil štát súťaž, alebo sa rozhodovalo nejako inak?

Limitujúcimi faktormi sú vlastníctvo pozemkov a pripojenie k sieti.

Rozumiem tomu správne, že ste si najprv museli vysporiadať pozemky, až potom ste mohli predložiť projekt?

Určite.

Teda kto v konečnom dôsledku určí, či budete stavať elektráreň vy, alebo niekto iný?

Ministerstvo životného prostredia so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Oni však nerozhodujú o tom, či tam elektráreň bude, alebo nebude. Dávajú len možnosť a vy musíte dokázať, že tam elektráreň môže byť. Podnikateľské riziko je v tom, že kúpite pozemky, dostanete súhlas od štátu a EIA stavbu neodporučí. Smola! Máte pozemky pri rieke, ktoré nemôžete využiť na malú vodnú elektráreň.

Nebolo by jednoduchšie, keby štát ponúkal na výstavbu len miesta, kde sa môže stavať?

V poslednej aktualizácii spomínaného dokumentu štát riziko mierne znížil a limitoval počet miest, ale stále existuje.

Aký význam majú malé vodné elektrárne?

Produkujú energiu, ktorá je obnoviteľná, to znamená, že neprodukuje žiadny oxid uhličitý (CO2), nepotrebuje žiadne palivo a je v princípe nevyčerpateľná. Okrem toho slúžia aj ako protipovodňová ochrana, lebo regulujú tok a môžu byť veľmi pozitívne pre biotop v rieke.

Pozitívny? Ochranári majú na to diametrálne odlišný pohľad.

Áno, pozitívny. Na Slovensku sa hlavne v 70. rokoch narovnávali toky riek, najmä proti povodniam. Negatívny vplyv bol, že sa stratilo prirodzené meandrovanie, ktoré vytváralo biotopy a spomaľovalo tok. Malá vodná elektráreň to vracia späť. Deväťdesiat slovenských elektrární je prietočných, to znamená, že voda, ktorá pritečie, aj odtečie. Vodu spomalia, a tým vytvárajú novú možnosť rozvíjania sa biotopov nad hydrouzlom. Môžu sa tam vytvoriť mokrade a oživujú sa mŕtve ramená.

Vodný ekosystém je v tokoch nejako nastavený. V prirodzených voda tečie rýchlejšie, pomalšie, je plytká, hlbšia, dno tvoria kamene, štrk alebo piesok. Na systém sú nastavené ryby a vodné organizmy. Mení prehradenie toku tento systém, alebo nie?

Samozrejme, že mení, ale nie zásadne.

Za normálnych okolností by boli toky plne prietočné, ale ak je elektrární viac za sebou, vzniká vlastne sústava jazier a všetko je iné.

Toto je mýtus, ktorý sa snažíme vyvrátiť. Aj keby elektrárne boli za sebou, nevytvárajú sústavu jazier, pretože voda sa spomalí, ale nezastaví. Prúdi tak isto ako predtým. Myslím si, že keby sme to nechali na prirodzený tok, rieka prúdi v meandroch ešte pomalšie ako teraz.

Ekológovia hovoria, že pod elektrárňou je hlad.

Neviem, na základe čoho to tvrdia, ale nie je to pravda.

Prečo sa na Slovensku nestavajú malé vodné elektrárne, ktoré úplne neprehradzujú rieku, ako sa to robilo pred sto rokmi? Je to technický, legislatívny alebo ekonomický problém?

Technicky to nie je možné. Ak by sme neprehradili tok, nemáme ako rozhýbať turbínu. Bolo by to neefektívne mlynské koleso.

Ryby tiahnu hore prúdom kvôli rozmnožovaniu, potrave a z rôznych iných dôvodov. Sú, alebo nie sú pre ne elektrárne  prekážkou?

Elektrárne nie, ale hať. Preto sa robia rybovody. Sú na to, aby ryba mala možnosť prekonať prekážku.

Niektoré rybovody nefungujú, iné len pre určité druhy rýb, ale rieky využívajú aj rybári alebo vodáci a majú problém. Váh medzi Liptovským Hrádkom a Mikulášom sa už nesplavuje a skončila aj požičovňa lodí.

Je to individuálne. Sú elektrárne, ktoré majú sklzy pre vodákov. U nás je napríklad vodácky turizmus stonásobne vyšší, oživil sa aj kemping. Väčším problémom pre vodákov je nedostatok vody.

Vráťme sa k rybovodom. Zmysel majú vtedy, keď sú funkčné. Podľa vás fungujú?

Tvrdím, že každý rybovod postavený v posledných desiatkach rokov podľa metodiky, je funkčný.

Na všetkých malých elektrárňach?

Nemôžem povedať globálne, ale tie elektrárne, ktoré poznám, majú rybovody, sú monitorované a sú funkčné. Drvivú väčšinu rybovodov, 99,9 percenta, spravujú rybári, schválili ich a oni si stanovujú prietoky.

Priechodný rybovod je definovaný tak, že prejde aspoň 70 percent všetkých rýb, plus žiaden cieľový druh nemá priechodnosť pod 50 percent. Hovoríte o takýchto?

Áno.

Na webovej stránke vášho zväzu je napísané, že „každá ryba, ktorá cíti potrebu tiahnuť, si nájde cestu“. Skutočne si to myslíte?

Áno. Prečo ryba tiahne? Buď sa chce neresiť alebo to má vo svojej výbave, že migruje hore-dolu.

Alebo kvôli potrave, vhodnejšiemu prostrediu…

Rybovody sa stavajú tak, aby do seba lákali ryby. Idú za najviac okysličenou vodou, lebo sa im tam najlepšie pláva.

Je minimálne niekoľko príkladov na našich tokoch, že ryby nedokážu prekonať tieto prekážky, takže asi nie všetky ryby, ktoré cítia potrebu, si cestu nájdu.

Samozrejme, že ryba nepreskočí priehradný múr v Liptovskej Mare alebo neprekoná hate, kde nie je rybovod.

Sú vo vašom Zväze malých vodných elektrární také, ktoré nemajú rybovod?

Možno by som ich zrátal na dvoch rukách.

Preštudoval som si metodickú príručku Štátnej ochrany prírody (ŠOP), ktorá uvádza veľmi veľa príkladov neprekonateľných prekážok v súvislosti s prehradzovaním tokov minimálne pre niektoré druhy rýb. Hovorili ste o 99,9 percenta fungujúcich rybovodov, ale funkčný je len vtedy, keď ryba dokáže prekážku prekonať. Alebo je to inak?

Keď je tam prekážka, to neznamená, že ryby skapú. Obmedzia sa na nejaké nové územie a sú v ňom spokojné. Dokonca im to ešte aj prospieva.

Ťažko povedať, či im to prospieva. Ichtyológovia hovoria minimálne o genetickom probléme.

Nie som ichtyológ, neviem to posúdiť. Tvrdím, že malé vodné elektrárne majú rybovody a sú funkčné.

Budem citovať z vášho webu a z metodickej príručky Štátnej ochrany prírody, ktorá sa venuje rybovodom. Uvádzate, že udržiavaný rybovod sa môže znefunkčniť len tak, že do neho netečie dostatok vody. Druhý citát patrí Štátnej ochrane prírody: „Plne funkčné rybovody (pre miestne druhy rýb počas celého migračného obdobia) podľa tvrdenia mnohých našich ichtyológov takmer neexistujú.“

To je tvrdenie ichtyológov. Stále hovorím, nech nám ukážu, ktorý rybovod nie je funkčný a prečo nie je.

V príručke je množstvo príkladov z Hrona aj z Váhu, kde by ryby museli preskočiť alebo inak prekonať neprekonateľné prekážky. Sú tam fotografie aj vysvetlenia prečo.

Ak rybovod nebol postavený podľa metodickej príručky, tak sa môže stať, že je v niektorej časti nefunkčný. To máte ako s cestou, ak ju zle postavíte, tak sa po nej nedá jazdiť.

Samozrejme, ale potom je problém.

Ak takýto rybovod je, neviem o ňom. Ak o ňom Štátna ochrana prírody vie, tak je dokonca jej zákonnou povinnosťou na to upozorniť a urobiť dozor. ŠOP spolu s ďalšími organizáciami má dozerať na vodné stavby, aj na funkčnosť rybovodov.

Pri niektorých rybovodoch ŠOP píše, že mali byť zamietnuté úradom už v projektovej fáze. Ako je možné, že sa niečo také dostane na rieku?

Je to zvláštne, lebo v prvom rade sa vyjadrujú k rybovodom oni. V podstate hovoria, že zle rozhodli, a teraz čo? Ak je to tak, mali by konať.

Objavili sa úvahy aktivistov, že štát by mal nevyhovujúce malé vodné elektrárne vykúpiť a zbúrať ich. Čo si o tom myslíte?

Je to nereálne a nepredstaviteľné aj z legislatívneho hľadiska. Odhliadnuc od toho, nemyslím si, že je to správny postup. Ak nejaký úsek rieky chceme zlepšiť, využime malé vodné elektrárne.

Sú podľa vás nejaké vodné stavby, ktoré by bolo treba odstrániť?

Určite, ale väčšinou súvisia s hydromelioráciou, zavlažovaním, nie s malými vodnými elektrárňami.

Koľko je ročný zisk z malej vodnej elektrárne napríklad s inštalovaným výkonom jeden megawatt?

Čo je to zisk? Návratnosť malej vodnej elektrárne sa pohybuje medzi 12 až 15 rokmi. Vybudovanie takejto elektrárne stojí päť až sedem miliónov eur. Ročné tržby z nej sú na úrovni pol milióna eur a prevádzkové náklady asi sedem percent z tržieb.

Koľko elektrickej energie dodávajú malé vodné elektrárne do sústavy ročne?

Slovensko spotrebuje ročne priemerne 28 miliónov MWH, z toho objem výroby malých vodných elektrární je 817 tisíc, čiže okolo 2,6 percenta.

Hovoríte o zelenej energii. Na základe čoho vieme povedať, že je zelená?

Nepotrebuje žiadnu surovinu na výrobu elektriky a zdroj je nevyčerpateľný.

Ako by ste odpovedali bývalej ombudsmanke Jane Dubovcovej na konštatovanie z jej správy, že na otázku, či je energia z malých vodných elektrární skutočne zelená, môžeme odpovedať až po ocenení ekosystémových služieb vodných ekosystémov, ktoré nemáme? Predpokladám, že ju poznáte.

Hodnotenie ekosystémových služieb je veľká téma. Vieme definovať, čo je ekosystémová služba, ale ako ohodnotíme to, že sme nevyprodukovali v malých vodných elektrárňach CO2? Za uplynulý rok to bolo 787 tisíc ton. Keby sme to vyjadrili v eurách, tak sme určite v pluse v porovnaní so štátnou podporou zelenej energie.

Máme nejaký definičný rámec, čo by sme mali posudzovať pri ekosystémových službách?

Napríklad jedna z ekosystémových služieb sú externality, ktoré vznikajú pri priemyselnej výrobe. Externalita pri výrobe elektriny z uhlia je napríklad veľké zhoršenie zdravia v oblasti. Ako ohodnotíme zhoršenie, keď nie je na to metodika? To isté súvisí s malými vodnými elektrárňami. Dubovcovej správa tvrdí, že ekosystémové služby sú narušené, napríklad priečna spojitosť rieky, migrácia a tak ďalej. My hovoríme, že sa to nedá oceniť, lebo nevieme finančne vyjadriť to, že niektorý druh rýb neprejde cez rybovod, pretože to nepotrebuje. Naša požiadavka je presne taká ako vaša. Vyčíslite ekosystémové služby, ale nikto to nevie a nikto to nikdy ani nebude vedieť.

Napriek tomu, Dubovcovej otázka je podstatná. Ako vieme, že energia je zelená, keď nevieme vyčísliť vplyv jej výroby na ekosystém?

Environmentálny inštitút napísal environmentálnu stratégiu Slovenska. Jednou z úloh bolo vyčísliť, koľko nás stojí výroba jednotlivých druhov elektriny priamo aj nepriamo. Teda príprava, výstavba, prevádzka, odstránenie a externality. Dospeli k tomu, že sa to nedá. Akákoľvek ľudská činnosť má vplyv na ekosystém. Len pre porovnanie, uhlíková stopa malej vodnej elektrárne je 0,000024 kilogramu CO2 na výrobu jednej KWH. Z uhoľnej elektrárne je 0,963.

Toto sú dôležité čísla, ale pre porovnanie s uhoľnými elektrárňami. Dubovcovej správa však uvažuje nad tým, aký negatívny vplyv majú malé vodné elektrárne na ekosystém. Inak povedané, či nevyprodukované CO2 z nich sa dá porovnať so zásahom do ekosystému.

Opakujem, nedá sa to zmerať.

Vy si myslíte čo? Keby ste porovnali pozitíva a negatíva malej vodnej elektrárne, ako by to dopadlo?

Plusových bodov je oveľa, oveľa viac. Som ekonóm. Keby som sa na to pozrel z čisto ekonomického hľadiska, malá vodná elektráreň plus veterné elektrárne sú najlacnejšie zdroje výroby elektriny. Myslím si, že malé vodné elektrárne majú na Slovensku ešte potenciál rozvoja. Nie je extrémne veľký, realizovateľných je asi dvadsať v priebehu najbližších dvoch desaťročí.

Hovorili ste, že negatíva nevieme vyčísliť, tak na základe čoho si myslíte, že pozitív je oveľa viac?

Nehovorím o finančnom vyjadrení. My vieme plus-mínus, čo spôsobí v rieke, keď ju prehradíme, a čo sa bude diať. Negatívne vplyvy, ak sú, vieme negovať alebo minimalizovať. Malá vodná elektráreň nie je len nástroj na výrobu eur. Som veľký zástanca nielen malých vodných elektrární, ale všetkých obnoviteľných zdrojov energie.

Zvláštne by bolo skôr, keby ste neboli.

Vidím v tom budúcnosť. Slovensko má záväzok voči Európskej komisii 14 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Myslím si, že je to málo. Našou ambíciou by malo byť 30 až 40 percent.