Spotreba uhlia vo svete klesá, na váhe získavajú obnoviteľné zdroje a plyn
Karel Hirman – Autor je energetický analytik
Nárast svetovej primárnej spotreby energií bol v minulom roku 2019 o viac ako polovicu menší ako rok predtým. Hlavnými surovinami, ktoré pokryli tento nárast až z troch štvrtín, boli obnoviteľné zdroje energií (OZE) a zemný plyn.
Minuloročný nárast emisií oxidu uhličitého o 1,1 percenta bol o polovicu percenta nižší, ako je priemer za posledných 10 rokov, a bol takmer až o polovicu nižší ako v roku 2018, keď medziročný nárast dosiahol až 2,1 percenta. Vyplýva to z každoročného rešpektovaného prehľadu vývoja svetovej energetiky, ktorý každoročne publikuje od roku 1985 britský ropný koncern British Petroleum (BP).
Čo ukázala analýza:
Najväčší nárast spotreby energií zaznamenala Čína, ktorá sa na ňom podieľala až z troch štvrtín. Čínu nasledovali v náraste India a Indonézia, zatiaľ čo USA a Nemecko boli lídrami poklesu spotreby.
Podiel OZE (bez hydroenergetiky, ale vrátane biopalív) vzrástol na päť percent, pričom najväčší vzostup bol zaznamenaný v Číne, Spojených štátoch a Japonsku.
Najväčší vzostup od roku 2004 zaznamenala výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach, kde opäť lídrami boli dve ďalekovýchodné mocnosti: Čína a Japonsko.
Celkovo výroba elektrickej energie vo svete v roku 2019 vzrástla len o 1,3 percenta, čo je zhruba polovicu pod 10-ročným priemerom.
Uhlie stráca, plyn získava
Čína spolu s Indonéziou boli tiež lídrami nárastu spotreby uhlia. Avšak vďaka rapídnemu poklesu v krajinách OECD sa spotreba uhlia celosvetovo sumárne medziročne znížila o 0,6 percenta a dosiahla najnižší podiel v globálnom energetickom mixe od roku 1965 (27 percent).
Naopak, svoju rekordnú úroveň 24,2 percenta na svetovej energetickej spotrebe zaznamenal zemný plyn. Aj keď jeho medziročné tempo nárastu spotreby sa výrazne spomalilo z 5,3 percenta v roku 2018 na minuloročné dve percentá.
Lídrami nárastu dopytu po plyne boli Spojené štáty a Čína, ktorí dohromady spotrebovali o 51 mld. metrov kubických viac ako v roku 2018, pričom celosvetový nárast spotreby dosiahol 78 mld. kubíkov. Najväčšie zníženie bolo prekvapivo zaznamenané v Rusku a Japonsku, dokopy o 18 mld. kubických metrov.
V Európe sa zároveň upevňuje pozícia skvapalneného plynu (LNG)na úkor tradičných dodávok potrubného plynu, pričom tento trend pokračuje aj v prvej polovici tohto roka. V roku 2019 európska spotreba LNG medziročne narástla až o dve tretiny (o 49 mld. kubíkov). Čo sa týka ťažby plynu, až dve tretiny jej minuloročného vzostupu pokryli Spojené štáty, nasledované Austráliou a Čínou. Celkovo sa vo svete vyťažilo o 132 mld. kubíkov plynu viac, čo predstavuje takmer medziročný nárast 3,4 percenta.
Najmenšie výkyvy minulý rok zaznamenala globálne ropa, ktorej spotreba vzrástla len o 0,9 percenta a spolu s biopalivami dosiahla po prvýkrát v histórii métu 100 miliónov barelov denne.
Najväčšie denné zvýšenie dopytu už tradične zaznamenala Čína (o 680-tisíc barelov), zatiaľ čo v krajinách OECD bol pokles o takmer 300-tisíc barelov. Jednoznačným lídrom v náraste ťažby ropy boli Spojené štáty. Naopak, značné zníženie jej produkcie zaznamenali tradičné ropné veľmoci Irán, Venezuela a Saudská Arábia, pričom sumárne denná ťažba ropy poklesla globálne o 60-tisíc barelov.
Pridať komentár